AbbVie

Nutričné postupy

Infolinka: 844 844 801
Telefonní hovory z celé ČR za místní hovorné.
Po–Pá 10.00–17.00
V době mimo tyto hodiny služba záznamník.

Diéta

Na úvod je nutné zdôrazniť, že u týchto chronických zápalových črevných ochoreniach je zloženie vhodnej diéty rôzne pre rozdielnych pacientov, a že neexistujú žiadne pevné dietetické odporúčania, na rozdiel od chorôb na diéte priamo závislých (akými je napr. cukrovka). Na liečbu diétou kladieme rovnaký dôraz ako na liečbu medikamentóznu alebo chirurgickú, je teda súčasťou úspešnej terapie.
Vzhľadom k tomu, že sa líši postihnutie tráviaceho traktu pri Crohnovej chorobe (MC) a ulceróznej kolitíde (UC) , sú odlišné aj liečebné opatrenia. Takisto je rozdielna diéta behom akútneho štádia a v období bezpríznakovom.

Postihnutie tráviaceho ústrojenstva pri Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde

MC môže postihnúť akýkoľvek úsek tráviaceho ústrojenstva, od dutiny ústnej až po konečník. Najčastejšie však býva postihnutá oblasť tzv. terminálneho ilea , čo je posledný úsek tenkého čreva a začiatok ďalej naväzujúceho hrubého čreva. UC postihuje výhradne hrubé črevo.
Z týchto lokalizačných rozdielov jasne vyplýva odlišný vplyv oboch chorôb na procesy trávenia a na stav výživy pacienta.

Funkcie tráviaceho ústrojenstva

Úlohou tráviaceho ústrojenstva je premena živín, tj. látok obsiahnutých v potrave, na látky vstrebateľné a využiteľné telom. Takto rozlišujeme bielkoviny, potrebné ako „stavebný materiál“, tuky ako zdroj a zásobáreň energie, a v neposlednej rade sacharidy ako zdroj energie. Ďalšími zložkami potravy je mnoho ďalších minerálov a vitamínov.

Proces trávenia začína už v dutine ústnej, rozdrvením stravy a miešaním so slinami, ktoré obsahujú enzým amylázu. Po prehltnutí sa strava posúva pažerákom do žalúdka, kde podlieha pôsobeniu kyseliny chlorovodíkovej. V žalúdku sa tiež vytvára tzv. „vnútorný faktor“ nutný pre vstrebávanie vitamínu B12 v tenkom čreve. Takto natrávená strava je pripravená na ďalšie spracovanie, predovšetkým pôsobením enzýmov. Zo žalúdka postupuje do dvanástnika, čo je prvý úsek tenkého čreva, do ktorého ústi spoločný vývod podžalúdkovej žľazy (pankreasu) a žlčníka. Vývodom z pankreasu vstupujú do tráviaceho procesu enzýmy štiepiace bielkoviny, tuky a sacharidy a hydrouhličitan sodný. Žlč má svoju úlohu v trávení tukov. Vytvára z nich tzv. emulziu a tým sa tuk stáva dostupnejší pre štiepenie enzýmami pankreasu. Ďalším miestom, kde dochádza k tvorbe enzýmov štiepiacich bielkoviny, tuky a sacharidy je sliznica tenkého čreva. Bielkoviny sa štiepia na aminokyseliny, tuky na mastné kyseliny a glycerol, sacharidy na jednoduché cukry. Tieto produkty štiepenia sú už dostatočne malé na to, aby boli schopné prejsť cez črevnú sliznicu – teda byť vstrebané do krvného obehu a tak transportované krvou do orgánov a tkanív, kde sa zúčastňujú mnohých metabolických procesoch.

Tenké črevo je dlhé 3 až 5m a jeho hlavná funkcia je vstrebávanie živín. Väčšina živín sa vstrebáva v dvanástniku a lačníku, v terminálnom ileu sa vstrebáva vitamín B12. Na tenké črevo nadväzuje tračník - hrubé črevo, dlhé cca 1,5m, dôležité pre vstrebávanie vody a minerálov.

Zo zmienených funkcií jednotlivých častí tráviaceho ústrojenstva teda vyplývajú nasledujúce rozdiely.

Pri MC je postihnuté predovšetkým vstrebávanie živín a vitamínu B12, objavuje sa výrazné chudnutie a príznaky deficitu vitamínu B12 (perniciózna anémia ). Pacienti s MC trpia počas akútneho štádia stratou bielkovín, čo vedie k celkovej slabosti, zníženej odolnosti a spomalenému hojeniu rán. Všetko je zapríčinené zápalovým postihnutím sliznice tenkého čreva, kedy je porušená tvorba tráviacich enzýmov a tiež schopnosť vstrebávania živín.

Pri akútnom vzplanutí UC sa vstrebáva menej vody a ľahko tak dochádza k vzniku hnačky.

Diéta v kľudovom období

V kľudovom období nie sú u idiopatických črevných zápalov zásadné dietetické opatrenia. Strava by mala byť nedráždivá a dostatočne kaloricky výdatna.

Ako už bolo vyššie zmienené, významnú úlohu tu zohráva individuálna znášanlivosť jednotlivých potravín, ktorú si musí každý pacient odsledovať. Všeobecne sa väčšinou zle znášajú nasledujúce potraviny: strukoviny, surová zelenina, zeleninové a ovocné šťavy, citrusové ovocie, kyslá kapusta, cibuľa, tučné a kyslé pokrmy, mlieko (pri laktózovej intolerancii, viď nižšie).

Naopak medzi všeobecne dobre znášané potraviny patrí varené mäso, ryby, hydina, zemiaky, ryža, cestoviny, ľahko stráviteľné varené ovocie a zelenina.

Nutné je vyvážené množstvo všetkých živín, teda bielkovín, sacharidov, a tukov, s dostatkom vitamínov alebo eventuálne ich substitúcií v podobe vitamínových preparátov (pri liečbe sulfasalazínom je nutné podávať kyselinu listovú, u pacientov po resekcii v oblasti terminálneho ilea substitúcia vitamínu B12, u pacientov s chronickým krvácaním je nutné podávanie železa). Pacienti s idiopatickým črevným zápalom potrebujú viac bielkovín, približne 1,2 g na 1 kg telesnej hmotnosti, čo môže byť problematické pri vegetariánskej diéte! Medzi potraviny s vysokým obsahom bielkovín patrí mäso, ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky.

Dobrý stav výživy má nielen priaznivý vplyv na celkovú kondíciu pacienta, ale pacient s optimálnou výživou sa omnoho lepšie vyrovnáva s prípadným akútnym vzplanutím choroby, než pacient podvyživený. Mierna nadváha môže dokonca poskytovať rezervy pre prípadné vzplanutie choroby.
Pacienti s idiopatickými črevnými zápalmi by mali denne vypiť 1,5 až 2 litre tekutín, rovnako ako zdraví ľudia. Pre užívanie alkoholu a jeho množstvo platia rovnaké odporúčania ako pre zdravého človeka.
Pokiaľ má pacient preukázanú stenózu čreva, je vo všeobecnosti nutné sa vyhýbať potravinám s vlákninou, pretože hrozí upchatie čreva. Jedná sa napr. o zeleninu (zelený šalát, kapusta, špargľa, špenát, repa, uhorky) a šupky z ovocia a zeleniny (jablká, paradajky, paprika), ďalej citrusové plody, celozrnné výrobky, orechy, semená, hríby, kukurica, sušené ovocie.

Diéta pri akútnom štádiu idiopatických črevných zápalov

Cieľom dietetického opatrenia pri akútnom vzplanutí je zníženie zaťaženia čreva postihnutého zápalom. Pacient teda neprijíma normálnu potravu, ale dostáva tzv. parenterálnu alebo enterálnu výživu.
Súčasne je veľmi dôležitý príjem tekutín, predovšetkým vzhľadom k zvýšeným stratám vody pri mnohých hnačkovitých stoliciach. Výberu tekutín je treba venovať veľkú pozornosť, ovocné šťavy väčšinou črevo dráždia, a silná káva a silný čaj podporujú hnačku. Voda a slabý čaj bývajú dobre tolerované.

Táto forma výživy je nutná na dobu niekoľkých týždňov, pokiaľ príznaky neustupujú, tak ešte ďalej. Následný návrat k normálnej strave musí byť pozvoľný. Najprv sa podáva súčasne parenterálna/enterálna výživa a normálna ľahko stráviteľná strava (čaj, biele pečivo). V prvých dňoch by totiž nebolo možné dosiahnuť iba normálnou stravou plných energetických potrieb, preto je nutná vyššie zmienená kombinácia s enterálnou/parenterálnou výživou. Následne sa pridáva, podľa pacientovej znášanlivosti, varená zelenina, zemiaky, ryža, cestoviny, chudé mäso a nízkotučné syry, hydina, ryby. Potom nasleduje prechod na normálnu stravu. Vždy je najdôležitejšie, aby sa pacient vyhýbal takým potravinám, a takým spôsobom prípravy, ktoré práve u neho vyvolávajú nežiaduce príznaky.

V priebehu akútneho vzplanutia MC dochádza často k vzniku tzv. laktózovej intolerancie. Príčinou je postihnutie črevnej sliznice zápalom, a teda menšia tvorba enzýmu laktázy. Cukor laktóza tak preniká nerozštiepený do ďalších úsekov čreva, kde na seba viaže vodu, laktóza je potom štiepená bakteriálnou flórou, a to za tvorby kyselín, ktoré dráždia črevo k rýchlejšej peristaltike. Zvýšené množstvo vody v čreve a rýchlejšia peristaltika podporujú vznik hnačky.

Počas akútneho vzplanutia a rovnako tak po ukončení tohoto štádia by teda mali byť zo stravy vylúčené potraviny obsahujúce laktózu – mlieko, mliečne výrobky a potraviny z mlieka pripravované. Zakysané alebo zrazené mliečne výrobky (syry, jogurty) sú obvykle znášané dobre. Laktózová intolerancia môže po preliečení akútneho štádia opäť vymiznúť alebo pretrvávať dlhodobo, preto je v dietetických opatreniach nutný individuálny prístup.

Význam vlákniny u pacientov s idiopatickými črevnými zápalmi

Vláknina je nestráviteľná vláknitá substancia vyskytujúca sa v rastlinách. Medzi potraviny s obsahom vlákniny patria celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, zelenina, zemiaky, vlákninové koncentráty. Existujú ale aj mnohé ľahko stráviteľné potraviny s vysokým obsahom vlákniny, napr. banány, varené ovocie a zelenina, zemiaková kaša, ovsené vločky, jemne mletá celozrnná múka.

Niektoré druhy vlákniny obsiahnuté v potravinách vo vode bobtnajú (ovsené vločky, jablká, banány, mrkva) a tým zväčšujú svoj objem. Týmito bobtnavými potravinami sa dá spevniť stolica, pokiaľ je v bezpríznakovom období príliš mäkká, alebo naopak zmäkčiť tuhá stolicu pri miernej zápche. Vždy na základe konzultácie s lekárom.

Význam prebiotík, probiotík u pacientov s idiopatickými črevnými zápalmi

Prebiotiká sú určité druhy požívateľnej vlákniny, ktoré prechádzajú tráviacim traktom v nezmenenej podobe až do hrubého čreva, kde slúži jako potrava črevným baktériám. V hrubom čreve podporujú rast prirodzenej črevnej mikroflóry (predovšetkým laktobacilov a bifidobaktérií), čím nepriamo zabraňujú nadmernému rozmnožovaniu patogénnych baktérií (bakteroidov, fusobaktérií a klostridií) a plesní.

Probiotiká sú baktérie (laktobacily, bifidobaktérie, nepatogénne kmene E.coli a ďalšie), ktoré prežívajú priechod žalúdkom a tenkým črevom a v hrubom čreve sa viažu na črevnú stenu a chránia ju pred premnožením patogénnymi baktériami.

V liečbe idiopatických črevných zápalov prebiotiká probiotiká veľmi užitočné. Jednak v dobe akútneho vzplanutia, pri liečbe antibiotikami, kedy majú brániť premnoženiu patogénnych baktérií, a ďalej v kľudovom období, z hľadiska podpory rastu fyziologickej črevnej mikroflóry.

Slovník

  • Amyláza – tráviaci enzým, ktorý štiepi dlhé molekuly sacharidov, hlavne škrobu, na menšie molekuly, a tým umožňuje ich vstrebávanie.
  • Anémia – chudokrvnosť.
  • Baktérie patogénne – baktérie, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus (napr. tvorbou toxínov).
  • Emulzia – sústava dvoch nemiešateľných kvapalín, v ktorej je jedna jemne rozptýlená v druhej.
  • Enzým – bielkovina, ktorá je v malom množstve schopná výrazne urýchliť (katalyzovať) priebeh určitej biochemickej reakcie, ktorá by bez enzýmu buď prebiehala veľmi pomaly alebo by neprebiehala prakticky vôbec. Každý enzým je špecializovaný pre jednu určitú reakciu.
  • Dvanástnik (duodenum) – začiatočná a najkratšia časť tenkého čreva, ústi tu spoločný vývod podžalúdkovej žľazy a žlčníka.
  • Hydrogenuhličitan sodný (bikarbonát sodný) – je produkovaný podžalúdkovou žľazou a spolu s tráviacimi enzýmami je vylučovaný do dvanástnika, kde alkalizuje kyslú natráveninu zo žalúdka.
  • Lačník (jejunum) – druhá časť tenkého čreva, prebieha tu veľká časť vstrebávania natrávenej potravy.
  • Laktáza – enzým tvorený v sliznici tenkého čreva, štiepi cukor laktózu na jeho 2 zložky (glukózu a galakotózu).
  • Liečba medikamentózna – liečba uskutočňovaná pomocou liekov.
  • Metabolizmus – súhrn všetkých fyzikálnych a chemických dejov, ktoré prebiehajú vnútri organizmu, a ktoré slúžia k získavaniu energie a k tvorbe látok potrebných pre vlastnú činnosť organizmu.
  • Črevná stenóza – abnormálne zúženie čreva ako trubicového orgánu, sťažuje priechod natráveniny a spôsobuje jej hromadenie v mieste pred stenózou, v kritickom prípade môže viesť až k jeho uzáveru.
  • Črevná peristaltika – vlnovitý pohyb stien čreva prebiehajúci v pozdĺžnom smere, slúži k posunu črevného obsahu, prebieha nezávisle na vôli, je sprostredkovaný hladkými svalmi v črevnej stene.
  • Podžalúdková žľaza (pankreas) – orgán/žľaza s vnútornou a vonkajšou sekréciou (tj. so sekréciou do krvného obehu a do tráviaceho traktu – tu ústi vývodom do dvanástnika), uložený za žalúdkom.
  • Žlčník – vakovitý orgán uložený na spodku pečene, slúži k skladovaniu a úprave žlči, ktorá vzniká v pečeni. Jeho vývod ústi do dvanástnika. Nie je nevyhnutný k životu ani k tráveniu potravy.
  • Výživa enterálna – umelá výživa sondou zavedenou nosom, vstrebáva sa v hornom oddiele tráviaceho traktu.
  • Výživa parenterálna – umelá výživa infúziou do obehu, a to katétrom zavedeným do centrálnej žily. Výhodou je rýchly ústup prejavov zápalu, nevýhodou atrofia (zmenšenie) klkov v sliznici tenkého čreva.
Zdroj: Autor Doc. Vladimír Zbořil, Csc.
Interná – hepatogastroenterologická klinika Fakultná nemocnica Bohunice
Masarykova Univerzita Brno